fbpx
Čo sa dozviete v článku?

Vznik požiaru v priestoroch budov vždy predstavuje veľké riziko. Najmä pre zamestnancov a ľudí nachádzajúcich sa v interiéri. Znalosť procesu evakuácie a rýchle jednanie pri spozorovaní dymu či plameňa môže prispieť ku efektívnej záchrane ľudských životov a predídeniu veľkých škôd na majetku. Aby pracovníci i samotné priestory boli pripravené na tieto hrozby, je nutné uskutočňovať pravidelnú protipožiarnu kontrolu a cvičné požiarne poplachy.

 

Čo je cvičný požiarny poplach? Ako často sa vykonáva? Aký je priebeh cvičného požiarneho poplachu? Aké nedostatky sa vyskytujú pri ňom? Ako zdokumentovať požiarny poplach a ako má vyzerať dokument? Aké zmeny priniesla pandémia pri cvičnom požiarnom poplachu? Čítajte ďalej a všetko sa dozviete v článku.

Čo je protipožiarna ochrana?

hygis.sk-vsetko o cvicnom poziarnom poplachu
Zabezpečíme pre vás kompletnú protipožiarnu ochranu
  • Zavedenie systému ochrany pred požiarmi
  • Vypracovanie potrebnej dokumentácie (PIK, Evakuačné plány, Požiarne poplachové smernice a iné)
  • Pravidelné školenia zamestnancov v oblasti ochrany pred požiarmi
  • Revízie požiarnotechnických zariadení – hasiace prístroje, hydranty…
  • Označenie pracoviska podľa legislatívnych zásad požiarnej ochrany
  • Vypracovanie požiarných projektov
  • Zameranie a zakreslenie objektu do .dwg
  • Kreslenie grafických evakuačných plánov
  • Vypracovanie dokumentácie o požiarnobezpečnostnej charekteristike užívanej stavby
  • Odborné poradenstvo pre klienta
  • Zastupovanie klienta v prípade kontroly štátnych orgánov
  • Organizácia cvičných požiarnych poplachov

Požiar je každé nežiaduce horenie, pri ktorom sú bezprostredne ohrozené fyzické osoby, majetok alebo životné prostredie. Vznikajú pri ňom škody na majetku a môže pri ňom dôjsť ku zraneniu, prípadne ku usmrteniu človeka. Aby sa predišlo k týmto situáciám, je každá právnická i fyzická osoba – podnikateľ povinná zabezpečiť ochranu pred vzniknutím požiarov vo všetkých objektoch a budovách

    Pod to spadá:

     

    • zabezpečenie vykonávania pravidelných, protipožiarnych kontrol;
    • určenie miest so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru a ich náležité označenie príslušnými príkazmi, zákazmi a pokynmi;
    • zabezpečovanie školení a overovania vedomostí o ochrane pred požiarmi u zamestnancov a osôb, ktoré zdržujú v objektoch a priestoroch;
    • vypracovanie, vedenie a udržiavanie dokumentácie ochrany pred požiarmi v súlade so skutočným stavom budov a priestorov;
    • vykonať odstránenie nedostatkov odhalených počas prehliadky alebo počas bezpečnostného cvičenia;
    • vybavenie priestorov protipožiarnymi prostriedkami a vykonávanie ich pravidelnej údržby.

      Zároveň je tá istá fyzická i právnická osoba povinná zabezpečiť aj podmienky na úspešné zdolanie požiaru, ako je:

    • obstarávať a inštalovať vhodné druhy požiarnych zariadení (hasiace látky, hasičskú techniku)
    • prevádzkovať ich v akcieschopnom stave
    • zabezpečovať vykonávanie kontroly a údržby požiarno-technických zariadení,
    • viesť a uchovávať dokumentáciu o ich prevádzkovaní
    • označovať a udržiavať trvale voľné únikové cesty, únikové východy a zásahové cesty, ako aj prístup k uzáverom rozvodných zariadení elektrickej energie, plynu, vody a k požiarnym zariadeniam
    • umiestniť signalizačné alebo poplachové zariadenia slúžiace na účely ochrany pred požiarmi
    • udržiavať zdroje vody na hasenie požiarov v takom stave, aby bola zabezpečená možnosť jej čerpania
    • vykonať najmenej raz za 12 mesiacov cvičný požiarny poplach v priestoroch a objektoch

    Kompletné zoznamy povinností pri predchádzaní požiaru i jeho úspešného zdolania nájdete v zákone č. 314/2001 o ochrane pred požiarmi, paragrafy č. 4 a č. 5.

    Ako často sa musí cvičný požiarny poplach vykonávať?

    Cvičný požiarny poplach sa musí vykonať aspoň raz za 12 mesiacov. Má viacero súbežných cieľov. Môže sa jednať o:

    • preverenie a precvičenie osôb pracujúcich v objektoch v rozpoznaní nebezpečenstva, jeho oznámenia, splnenia prvotných úkonov pri vzniku požiaru a splnenia plánu evakuácie;
    • odhalenie nedostatkov bezpečnosti a slabých miest v únikovom pláne;
    • preverenie aktuálnosti a správnosti dokumentácie;
    • preverenie stavu a funkčnosti ohlasovacích a protipožiarnych zariadení.

    Pri každom cvičnom požiarnom poplachu je prítomný, okrem zamestnancov, i technik požiarnej ochrany, ktorý je zodpovedný za organizovanie a vyhodnotenie cvičných poplachov. Okrem technika môže byť prizvaná aj hasičská jednotka. Tá môže, po ukončení evakuácie osôb z budovy, predviesť názornú ukážku použitia hasiaceho prístroja s detailným vysvetlením.

    Poznámka: prítomnosť hasičskej jednotky i praktická demonštrácia je po dohode s riaditeľom objektu alebo oddelením zaoberajúcim sa bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci.

     

    požiarny poplach

    Priebeh cvičného požiarneho poplachu

    Požiarny poplach začína spozorovaním požiaru. Môže ísť napríklad o požiar na elektrickom zariadení, v miestnosti alebo v spoločných priestoroch. Zamestnanec, ktorý spozoruje požiar bezodkladne oznamuje vznik požiaru blízkemu okoliu volaním „horí“ a inými dostupnými spôsobmi, následne to oznamuje na ohlasovňu požiarov. Ohlasovňa vyhlási poplach pre zamestnancov a všetky osoby nachádzajúce sa v budove prostredníctvom rozhlasu alebo iného komunikačného systému.

    Určení zamestnanci začnú riadiť evakuáciu podľa spracovaného evakuačného plánu. Vydajú rozkaz ostatným zamestnancom okamžite opustiť budovu vhodne zvoleným únikovým východom, ktorý je v bezpečnej vzdialenosti od vzniknutého požiaru. Zároveň vydajú rozkazy na privolanie hasičskej jednotky a na prvotný pokus hasenia požiaru. Do príchodu hasičskej jednotky prebieha evakuácia osôb z ohrozeného objektu na určené zhromaždisko. Často to býva parkovisko alebo iná voľná plocha, v dostatočnej vzdialenosti od objektu i príjazdovej cesty, po ktorej má prísť protipožiarna hliadka alebo hasiči.

    Po príchode hasičov dochádza ku kontrole počtu osôb a ich zdravotného stavu. Ak to situácia vyžaduje, privoláva sa prvá pomoc. Toto volanie uskutoční zamestnanec zodpovedný za prevedenie evakuácie. Zhromaždené osoby zostávajú na mieste, kým sa požiar nezlikviduje. Po likvidácii nebezpečenstva, dochádza ku vyhodnoteniu celého cvičného požiarneho poplachu, prípadne sa uskutoční názorná ukážka použitia nástrojov na likvidáciu požiaru.

    Nakoniec, po ukončení poplachu sa všetci zamestnanci a osoby smú vrátiť naspäť do budovy. Zamestnávateľ dostáva dokumentáciu vyhotovenú požiarnym technikom, so získanými poznatkami a odporučeniami na zlepšenie.

    Poznámka: ak je na pracovisku zriadená protipožiarna hliadka, jej úlohou je dostať sa na miesto požiaru a začať hasenie prenosnými hasiacimi prístrojmi. V tomto prípade sa zamestnanci sústredia iba na evakuáciu.

    Práškový hasiaci prístroj

    Ako hasivo v práškovom hasiacom prístroji  je použitý univerzálny, jemný prášok hnaný stlačeným plynom. Prášok počas hasenia vytvára súvislú vrstvu na povrchu horľavej látky a zabraňuje prístupu vzduchu, čím plameň spomaľuje a postupne udusí. Dochádza ku chemickej reakcii, ktorá prerušuje proces horenia. Avšak, nemá chladiace vlastnosti ako v prípade použitia vody, preto pri aplikácii nedostatočnej vrstvy prášku môže oheň opäť vzbĺknuť.
    Je dôležité poznamenať, že počas hasenia môže dôjsť ku zníženiu až strate viditeľnosti a môžu sa dostaviť problémy s dýchaním (drobné častice prášku rozptýlené vo vzduchu).

    Je vhodný na hasenie ohňov triedy A (pevné látky), B (kvapalné látky) a C (horľavé plyny). Môžeme ho využiť pri požiaroch v chemickom priemysle, na letiskách, v múzeách alebo pri výronoch plynu. Neodporúča sa používať pri zariadeniach citlivých na prach, pri jemnej technike a elektronike. Drobné častice prášku by mohli prístroje poškodiť a znehodnotiť. Životnosť týchto prístrojov je 20 rokov. Každých 5 rokov je potrebné vykonať tlakovú skúšku nádoby.

    Snehový hasiaci prístroj

    CO2 hasiaci prístroj, známejší ako snehový, využíva ako hasivo oxid uhličitý. Plyn je bez farby, je ťažší ako vzduch a dá sa ľahko skvapalniť. V tekutej podobe je skladovaný v tlakovej nádobe, kde sa pri vypúšťaní prudko schladzuje a jeho časť (približne 20 %) sa mení na tuhé skupenstvo – suchý ľad, ktorý sa hovorovo označuje ako sneh. Plyn pri opustení z nádoby nadobúda veľmi nízke teploty, preto sa odporúča prístroj držať iba za rukoväť, aby nedošlo ku nežiadaným omrzlinám.

    CO2 po vyprchaní nezanecháva stopy, preto je snehový hasiaci prístroj vhodný na hasenie požiarov v miestnostiach s výpočtovou technikou, telefónnych centrálach, galériách. Okrem toho je vhodný na hasenie elektrických zariadení a horľavých kvapalín (trieda B).
    Nesmie sa používať na hasenie horľavých alkalických kovov (trieda D), práškových horľavín, sypkých látok a tuhých, tlejúcich látok ako drevo alebo textília, ktoré zanechávajú horúci popol. Pri spustení hasiaceho prístroja je prúd plynu veľmi silný a mohlo by dôjsť ku rozfúkaniu sypkého materiálu a nechcenému rozšíreniu požiaru. Životnosť prístroja je 40 rokov a tlakovú skúšku je potrebné vykonať každých 5 rokov.

    Halónový hasiaci prístroj

    Halotrónový hasiaci prístroj nahradil halónové hasiace prístroje, ktoré boli vylúčené pre poškodzovanie životného prostredia. Je šetrnejší k majetku, nevodivý, nevytvára zvyškové usadeniny a nespôsobuje koróziu. Princíp hasenia spočíva v prerušení chemickej, reťazovej reakcie paliva využitím chladiaceho a dusivého účinku hasiva.

    Môžeme ho použiť na hasenie v múzeách, historických knižniciach, serverovniach, počítačových laboratóriách a drahej techniky. Vďaka nevodivosti je vhodný aj na hasenie zariadení pod elektrickým prúdom.
    Nesmie sa používať na hasenie v uzavretých priestoroch bez vetrania. Aktívna látka hasiva sa teplom rozkladá na škodlivé látky ohrozujúce zdravie užívateľa.

    Halónové hasiace prístroje sa na Slovensku už nepredávajú.

    Pre prehľadnosť sme porovnanie hasiacich prístrojov dali do tabuľky:

    Zdroj: Wikipedia – https://sk.wikipedia.org/wiki/Hasiaci_pr%C3%ADstroj, CZ verzia

    Pojazdné hasiace prístroje

    Pojazdný hasiaci prístroj je prístroj na kolieskach alebo na podvozku. Tlaková nádoba je väčšia a má vyšší obsah hasiacej látky. Je vhodný na uhasenie väčšieho požiaru.

    Podľa typu hasiacej látky nájdeme penový, práškový, snehový a vodný. Princípy hasenia sú rovnaké ako pri prenosných hasiacich prístrojoch. Jediný rozdiel je v manipulácií. Pojazdný hasiaci prístroj je ťažší (10 – 50kg) preto je nutné, aby s ním manipulovali viaceré osoby.
    Umiestnenie a revízia hasiacich prístrojov

    Hasiace prístroje sa umiestňujú na trvalo prístupnom a dobre viditeľnom mieste. Pripevňujú sa spravidla na zvislých konštrukciách (napr. stenách, stĺpoch) alebo na zemi podľa pokynov výrobcu. Inštaluje sa tak, aby rukoväť prístroja bola najviac 1,5m nad podlahou. Ich vzájomná vzdialenosť má byť najviac 30 metrov. Umiestnenie hasiacich prístrojov nesmie brániť evakuácii osôb z objektu ohrozeného požiarom alebo ju inak sťažovať. Týka sa to najmä objektov alebo priestorov, v ktorých sa sústreďuje väčší počet osôb. Takisto nie je vhodné umiestňovať hasiace prístroje v tmavých a úzkych priestoroch.

    Stanovište hasiaceho prístroja musí byť jasne a viditeľne označené, značkou požiarnej ochrany pre hasiaci prístroj. V prípade, že stanovište nie je priamo viditeľné, označuje sa šípkou a piktogramom podľa osobitného predpisu (Nariadenie vlády č. 387/2006 Z.z.). Zároveň, hasiaci prístroj nesmie byť na stanovisku vystavený priamemu slnečnému žiareniu a nepriaznivými účinkami prostredia.
    Vo všeobecnosti sa hasiace prístroje rozmiestňujú najmä v blízkosti technických a technologických zariadení, na miestach so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom a v priestoroch, v ktorých sa vykonávajú činnosti so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru alebo výbuchu.

    Hygis.sk-kedy vykonavat reviziu hasiach pristrojov, pomozeme vam

    Revízia hasiacich prístrojov

    Podľa vyhlášky č. 347/2022 Z. z. sa revízia hasiacich prístrojov uskutočňuje nasledovne:

    • Prenosný hasiaci prístroj– najmenej raz za 24 mesiacov (vzhľadom na vplyv prostredia môže byť v technickej dokumentácii určená kratšia lehota, obvykle 12 mesiacov),
    • Pojazdný hasiaci prístroj– najmenej raz za 24 mesiacov. Ak ide o hasiaci prístroj CO2 tak lehota je kratšia – raz za 12 mesiacov.

    Revízia hasiaceho prístroja zahŕňa:

    • optické posúdenie vonkajšieho povrchu tlakovej nádoby,
    • kontrolu kompletnosti,
    • meranie tlaku kontrolným prístrojom a porovnanie zistenej hodnoty s údajom na manometri hasiaceho prístroja alebo s údajom o prevádzkovom tlaku ustanovenom výrobcom hasiaceho prístroja,
    • kontrolu neporušenosti a priechodnosti hadice,
    • kontrolu neporušenosti, priechodnosti a funkčnosti prúdnice,
    • kontrolu upevnenia držiaka na zvislej stavebnej konštrukcii,
    • kontrolu uchytenia hasiaceho prístroja v držiaku,
    • umiestnenie plomby,
    • a ďalšie podmienky na zaistenie akcieschopnosti.

    Ak sa vám článok páčil, pomôžte nám, nech sa šíri medzi viac ľudí a zdieľajte ho:

    Prečítajte si ďalšie články z blogu:

    error

    Páčil sa vám článok? Pomôžte nám, nech sa dostane medzi viac ľudí a zdieľajte ho.