Nová vyhláška o horľavých kvapalinách: čo sa reálne zmenilo a prečo to nemožno odkladať

V praxi sa ešte dlho budú používať oba pojmy, preto krátko k terminológii. Pôvodná vyhláška č. 96/2004 Z. z. pracovala so štyrmi triedami nebezpečnosti podľa bodu vzplanutia (I. až IV.). Nová vyhláška ich ruší a preberá klasifikáciu podľa nariadenia CLP (ES č. 1272/2008), ktoré rozlišuje tri kategórie horľavých kvapalín. Staré triedy nemožno mechanicky preklopiť do nových kategórií — ide o iný systém s inými hranicami. Ak máte v internej dokumentácii pojmy ako I. trieda nebezpečnosti, treba ich posúdiť nanovo, nie len premenovať.

Prechodné ustanovenia vyhlášky to zohľadňujú: ak právne predpisy niekde používajú starý pojem (napr. II. trieda nebezpečnosti), vyhláška k nemu definuje zodpovedajúcu teplotnú hranicu — II. trieda = bod vzplanutia nad 21 °C a najviac 55 °C, III. trieda zahŕňa aj naftu a ľahké vykurovacie oleje s bodom vzplanutia 55–75 °C. Horľavá kvapalina IV. triedy sa už za horľavú kvapalinu nepovažuje.

Nové kategórie horľavých kvapalín podľa CLP

Vyhláška 38/2026 Z. z. preberá kategórie priamo z CLP:

• Kategória 1 — teplota vzplanutia pod 23 °C a teplota varu do 35 °C (najnebezpečnejšie)
• Kategória 2 — teplota vzplanutia pod 23 °C a teplota varu nad 35 °C
• Kategória 3 — teplota vzplanutia 23 °C až 60 °C; do tejto kategórie explicitne patria aj plynové oleje, motorová nafta a ľahké vykurovacie oleje s bodom vzplanutia 55 až 75 °C

Kvapaliny s bodom vzplanutia nad 60 °C už spravidla pod túto vyhlášku nespadajú. Dôležitá výnimka je však práve nafta a ľahké vykurovacie oleje — tie v režime vyhlášky ostávajú aj v pásme 55–75 °C. Z pôsobnosti predpisu naopak vypadli ťažké vykurovacie oleje, rastlinné a živočíšne tuky a oleje, ktoré stará vyhláška ešte riešila.

Zúženie rozsahu — a prečo to nie je dôvod poľaviť

Zúženie predmetu úpravy znie na prvý pohľad ako úľava. V skutočnosti to znamená, že časť kvapalín, ktoré ste mali doteraz pokryté jedným predpisom, teraz spadá do iných režimov — environmentálnych, chemických alebo všeobecných BOZP. Každú prevádzku preto treba prejsť znovu a overiť, čo zostáva pod 38/2026 Z. z., čo prechádza pod všeobecnú požiarnu legislatívu (zákon č. 314/2001 Z. z.) a čo spadá pod iný právny rámec. Bez tejto inventúry vzniká diera v dokumentácii, ktorú si nikto nevšimne, kým nepríde kontrola alebo poistná udalosť.

Označovanie nádrží a obalov sa mení od základu

Jedna z najvýraznejších praktických zmien sa týka označovania. Pôvodný nápis typu HORĽAVÁ KVAPALINA — II. trieda nebezpečnosti už nestačí. Prepravné obaly a nádrže sa označujú podľa CLP: výstražné slovo NEBEZPEČENSTVO, piktogram GHS02 (plameň) a výstražné upozornenie zodpovedajúce kategórii — Mimoriadne horľavá kvapalina a pary (kat. 1), Veľmi horľavá kvapalina a pary (kat. 2), Horľavá kvapalina a pary (kat. 3).

TIP do praxe: Aktualizácia sa netýka len nálepiek. Upraviť treba aj bezpečnostné značenie priestorov, prevádzkový poriadok, kartu BOZP, smernice pre obsluhu a interné tabule v sklade. Ustanovenie § 4 ods. 2 o označovaní nadobúda účinnosť až 1. októbra 2026 — je to čas, ktorý má firma reálne využiť, nie prespať.

Vyhláška podrobne upravuje niekoľko typov priestorov a zavádza presnejšie prahy pre technické vybavenie.

Prevádzkarne

Prevádzkareň s pôdorysnou plochou nad 100 m² vo výrobnej stavbe (resp. 50 m² v nevýrobnej) tvorí samostatný požiarny úsek. Musí mať záchytnú a havarijnú nádrž, pričom záchytná musí zachytiť minimálne 5 % objemu. Elektrická požiarna signalizácia je povinná pri výskyte viac ako 10 m³ horľavých kvapalín s bodom vzplanutia do 55 °C. Stabilné hasiace zariadenie je povinné pri objeme nad 20 m³ v nadzemnom podlaží (resp. nad 10 m³ v podzemnom) v kombinácii s časom dojazdu HaZZ nad 5 minút.

Sklady

Sklady sa delia na hlavný (nad 100 m³), prevádzkový (do 100 m³) a príručný (do 7 m³). Hlavný uzatvorený sklad musí mať havarijné vetranie s minimálne desaťnásobnou výmenou vzduchu za hodinu. Uzatvorený sklad nad 100 m³ musí byť vybavený EPS.

Čerpacie stanice

Čerpacie stanice dostali výrazne podrobnejšiu úpravu. Vyhláška zavádza pojmy ako manipulačná plocha, bezpečnostná vzdialenosť či premiestniteľná čerpacia stanica, ktoré v starom predpise buď chýbali, alebo boli upravené len okrajovo. Manipulačná plocha musí byť vyspádovaná so zvodmi do kanalizácie chemicky znečistených vôd alebo do záchytnej nádrže s objemom aspoň 1000 l. Bezpečnostná vzdialenosť od výdajného stojana je najmenej 3 m a od pripájacích armatúr miesta na stáčanie cisternového vozidla najmenej 10 m. Zároveň sú prvýkrát jasne stanovené pravidlá pre kombináciu výdajných stojanov s alternatívnymi palivami (LPG, CNG, vodík).

Dieselagregáty a záložné zdroje

Priestor so spaľovacím motorom na kvapalné palivá s prevádzkovou palivovou nádržou nad 20 l musí tvoriť samostatný požiarny úsek. Objem kvapalných palív v prepravných obaloch v tomto priestore je obmedzený na 400 l. Pre stáčanie z cisternového vozidla postačuje prenosná záchytná nádoba — oproti pôvodnému režimu je to zjednodušenie, ale aj nové povinnosti pre firmy, ktoré dosiaľ dieselagregát riešili len okrajovo.

Dvojplášťové nádrže — menej formality, viac dôrazu na funkciu

Stará vyhláška vyžadovala, aby vonkajší plášť dvojplášťovej nádrže bol z nehorľavého materiálu. Táto podmienka sa opúšťa. Dôraz sa presunul na funkčné vlastnosti, kontrolovateľnosť medziplášťového priestoru a súlad s technickými normami. Pre prax to znamená väčšiu flexibilitu pri výbere technológie, ale aj vyššiu mieru zodpovednosti pri preukazovaní zhody.

Prechodné obdobie — čo platí pre existujúce stavby a projekty

Vyhláška nadobudla účinnosť 1. apríla 2026, ale obsahuje dôležité prechodné ustanovenia. Projektovú dokumentáciu pre stavebný zámer vyhotovenú do 31. marca 2026 je možné predložiť ku konaniu o stavebnom zámere do 30. septembra 2026. Na existujúce stavby s horľavou kvapalinou sa doterajší predpis vzťahuje až do vykonania stavebnej úpravy, zmeny v užívaní, alebo zmeny prevádzkového zariadenia s horľavou kvapalinou. Inými slovami: pokiaľ prevádzku nemeníte, existujúci režim môže platiť ešte nejaký čas — ale akonáhle siahnete na dispozíciu, technológiu alebo účel, nastupuje nová vyhláška v plnom rozsahu.

Praktický tip: Mnoho firiem robí drobné úpravy priebežne a ani si neuvedomí, že tým spustila povinnosť uviesť celý priestor do súladu s novým predpisom. Pred akoukoľvek zmenou v priestore s horľavými kvapalinami sa oplatí najprv zavolať požiarneho technika a až potom začať práce.

Túto agendu má v každej firme na starosti technik požiarnej ochrany. Je to jeho profesia, má na ňu odbornú spôsobilosť podľa zákona č. 314/2001 Z. z. a pozná kontext, v ktorom sa nová vyhláška pohybuje. Logická cesta je preto jednoduchá: vyhľadať svojho požiarneho technika — či už interného, alebo externého — a zadať mu revíziu prevádzky v kontexte novej vyhlášky. Nie o pol roka, ale teraz, kým trvá prechodné obdobie a kým je priestor na systémové riešenie bez časového tlaku.

Záver

Vyhláška 38/2026 Z. z. nie je kozmetická úprava, ale posun celého režimu protipožiarnej bezpečnosti pri horľavých kvapalinách. Pre firmy, ktoré s nimi reálne pracujú — od autoservisov a lakovní, cez sklady rozpúšťadiel, čerpacie stanice, potravinárske prevádzky s liehom, až po serverovne a priemyselné areály s dieselagregátmi — to znamená jedno praktické zadanie: overiť, čo v prevádzke máte, zaradiť to podľa CLP, prejsť technické vybavenie, aktualizovať označovanie a dokumentáciu, a zaznamenať všetko tak, aby sa to dalo preukázať. Najrozumnejší prvý krok je kontaktovať požiarneho technika a dohodnúť si revíziu. Prechodné obdobie do 30. septembra 2026 nie je odklad, ale okno, v ktorom sa to dá stihnúť bez zbytočného stresu.