Interný systém hodnotenia bezpečnosti pacienta

ISHBP je váš vnútorný systém, pomocou ktorého podchytíte, vyhodnotíte a riešite nežiaduce udalosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Cieľom je zachytiť situácie, ktoré pacientovi ublížili alebo mohli ublížiť — vrátane takzvaných „takmer pochybení“ — a pracovať s nimi tak, aby sa neopakovali. Systém vychádza z § 9b zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Aké minimum musí obsahovať, hovorí vyhláška MZ SR č. 444/2019 Z. z. Zaviesť ho a zároveň dodržiavať musíte od 1. januára 2021 (§ 79). Nie je to teda odporúčanie ani nadstavba pre tých svedomitejších — je to povinnosť, ktorá sa týka ambulantných aj ústavných poskytovateľov a záchrannej zdravotnej služby.

ISHBP, systém kvality a klinický audit — v čom sa líšia

Tieto tri pojmy sa často hádžu do jedného vreca, hoci každý znamená niečo iné. Systém kvality je najširší rámec — súbor postupov, ktorými znižujete nedostatky v starostlivosti a zvyšujete spokojnosť pacientov (§ 9 zákona č. 578/2004 Z. z.). ISHBP je jeho súčasťou a zameriava sa konkrétne na bezpečnosť pacienta a nežiaduce udalosti.

Klinický audit je nástroj kontroly. Preverí, či dodržiavate štandardné diagnostické a terapeutické postupy a či máte zavedený funkčný ISHBP vrátane minimálnych požiadaviek podľa vyhlášky. Vykonáva ho ministerstvo cez poverené osoby a po jeho skončení zverejní na svojom webovom sídle zákonom vymedzené údaje o vykonanom audite. Práve preto vám nestačí ISHBP „mať“ — audítor sa pozrie, či ho vaše zariadenie v praxi uplatňuje.

Čo všetko musí systém pokryť

Vyhláška č. 444/2019 Z. z. vymedzuje pre ambulantnú starostlivosť 8 oblastí, ktoré musí systém obsiahnuť. Nájdete medzi nimi bezpečnú identifikáciu pacienta, zaobchádzanie s liekmi a ich uchovávanie, hygienu rúk, pripravenosť na neodkladné stavy, bezpečnú komunikáciu, dodržiavanie práv pacientov, sledovanie ich spokojnosti aj informovanie o ordinačných hodinách a zastupiteľnosti. Vyzerá to ako jednoduchý zoznam, kým sa do toho nepustíte. Každá z týchto oblastí je totiž samostatný proces s vlastnými nárokmi na postupy aj záznamy. Vezmite si napríklad lieky. Nejde len o zoznam — musíte ustrážiť podmienky, v akých ich uchovávate, sledovať expirácie a vedieť doložiť, ako ste zareagovali, keď niečo nesedelo. A pripravenosť na neodkladné stavy nie je papier o prvej pomoci, ale reálne vyškolený personál, funkčné vybavenie a nacvičený postup personálu. Poskladať to celé tak, aby to v praxi fungovalo a pri audite obstálo, je poriadny kus roboty.

Dobrá dokumentácia vychádza z vašej ambulancie, nie zo šablóny

Tu je jadro celej veci. Skutočný odborník vám nedá formulár, do ktorého zadáte názov a IČO a on vám niečo automaticky vygeneruje. Takto vzniknutý dokument síce vyzerá ako ISHBP, ale s vaším pracoviskom nemá nič spoločné. Dobrá dokumentácia sa odvíja od toho, čo sa vo vašej ambulancii reálne deje. Aké výkony robíte, aké máte priestory a prístroje, koľko vás je a kto za čo zodpovedá. Ten istý postup pri liekoch bude inak vyzerať u dermatológa, ktorý pracuje s botulotoxínom v chladničke, a inak u všeobecného lekára. Preto sa systém stavia na mieru — najprv sa zmapuje prevádzka a až potom sa píše. Keď sa to spraví naopak, dostanete pekný text, ktorý pri audite aj tak neobhájite, pretože ho personál nepozná a záznamy k nemu neexistujú.

TIP do praxe: Skúste sa opýtať sami seba — vedel by ktokoľvek z vášho tímu ukázať audítorovi, kde a ako sa vo vašom ISHBP odráža konkrétny krok, ktorý pri pacientovi denne robíte? Ak odpoveď zaváha, dokumentácia nekopíruje realitu, ale iba šablónu.

Kedy sa oplatí prizvať odborníka

Príprava a najmä zavedenie ISHBP spája dve veci — znalosť legislatívy a poznanie toho, ako to v ambulancii reálne chodí. Odborník, ktorý sa tým zaoberá do hĺbky, nezačína šablónou, ale vaším pracoviskom. Preverí si priestory, zistí aké máte prístroje, aké výkony realizujete a kto má akú zodpovednosť. Až na tomto základe postaví systém, ktorý zodpovedá skutočnosti a pri klinickom audite obstojí. Pre vás to znamená pokoj v hlave. Venujete sa pacientom, kým agendu bezpečnosti aj jej dôkaznú stránku má pod palcom niekto, kto sa v nej pohybuje denne — vrátane zaškolenia personálu a nastavenia záznamov, ktoré pri kontrole obstoja. Na Slovensku, Bratislavu nevynímajúc, je to čoraz bežnejšie riešenie práve u ambulancií, ktoré nechcú nič ponechať na náhodu.

Záver

ISHBP nie je vec, ktorú vyriešite stiahnutým vzorom a hotovo. Buď za tým papierom stoja procesy, ktoré vo vašej ambulancii reálne bežia, alebo nie. Ak chcete mať istotu, že systém sedí s tým, ako u vás naozaj pracujete, a že pri kontrole obstojíte, nechajte si ho pripraviť od niekoho, kto sa v tom pohybuje dennodenne. Ušetríte si čas aj starosti a budete sa môcť venovať tomu, čo je vašou prácou — pacientom.